Možno sa vám zdá, že som práve opísal aj vaše vlastné pocity, však? Viete, prečo som ich popísal tak verne? Stretávam sa totiž presne s týmto problémom pri každej novej klientke. Neprejde doslova a do písmena ani jedno fotenie, kde by sme nenarazili na nejakú podobnú neviditeľnú "bariéru", ktorá súvisí s obavami.
Mobil plný dôkazov
Pár klientiek mi ukázalo fotografie, ktoré si robili doma, pretože chceli, aby sme nafotili vo svojej podstate to isté, ale profesionálnejšie, pretože sa im nepáči, že je to fotené o zrkadlo, alebo že je tam vidieť mobil, alebo že sa netvária prirodzene.
Mobil sa tak stáva dôkazovým predmetom, pretože, úprimne, niekedy mám pocit, že jediné zábrany, ktoré existujú, sú v skutočnosti len tie, ktoré existujú v hlave jedincov.
Možno si myslíte, že to nemôže byť pravda, ale malo by zmysel písať o tom, keby som sa s tým nestretával tak často? Asi nie, však?
Ale čo s tým vieme spraviť?
Odpoveď je veľmi jednoduchá - zatvoriť oči. Nie, nebojte, nemyslím tak, že pred tým máme zatvárať oči, ale že pri fotení máte zatvoriť oči. Presne tak, ako keď ste si ako deti mysleli, že ak zatvoríte oči, tak vás ten bubák neuvidí a vám sa vlastne nič nestane.
Psychológia za zatvorenými očami je pritom jedna z najjednoduchších, aké kedy boli popísané. Presnejšie, popisuje to "syndróm zatvorených očí", ktorý hovorí o tom, že utekáme pre realitou. Vám, ako nemodelke, to pomôže v tom, že si môžete predstaviť čo len budete chcieť, odmyslieť si fotografa, odmyslieť si prostredie, presunúť sa v myšlienkach niekam úplne inam, "do bezpečia".
Nechcem ale popisovať vedu, skôr len popísať, prečo je strach z fotenia a cudzej osoby úplne prirodzenou reakciou a ako môžeme úplne jednoducho takémuto stavu "predísť".
Pár krokov, ktoré by ste mali absolvovať pred samotným fotením, aby ste nemali strach z nadchádzajúceho fotenia.
Ak to fotograf umožňuje, určite si spoločne zatelefonujte alebo ešte lepšie, dajte si spoločne jedno stretnutie, na ktorom si prejdete podrobnosti vášho spoločného fotenia.
Na jednej strane vám to pomôže sa lepšie spoznať a na tej druhej - podstatnejšej - dostanete aj odpovede na množstvo otázok, ktoré máte. Medzi nimi určite aj tie, ktoré hovoria o vašom strachu z daného fotenia.
Na jednej strane vám to pomôže sa lepšie spoznať a na tej druhej - podstatnejšej - dostanete aj odpovede na množstvo otázok, ktoré máte. Medzi nimi určite aj tie, ktoré hovoria o vašom strachu z daného fotenia.
Ja osobne som absolvoval viacero takýchto spoznávacích stretnutí, hlavne ak išlo o fotenia umeleckých aktov. Predsa len, ide o tú najintímnejšiu spoveď vášho vlastného JA, preto je treba mať čo možno najväčšiu dôveru v osobu, s ktorou idete fotiť.
Veľmi často krát je práve táto intimita dôvodom, prečo si ženy skôr hľadajú fotografky pred fotografmi, pretože majú obavy, že by mohlo prichádzať k nevhodným sexuálnym narážkam či nebodaj k obťažovaniu.
Budem k vám úprimný - vôbec ma to neprekvapuje. O to horšie, sám vždy hovorím, že je to úplne bežné, že si žena radšej zvolí ženu. Často krát je to však spájané s tým, že tento krok nie je úplne "domyslený", pretože - a to bez urážky - nikto nedokáže závidieť žene viac, ako iná žena.
Žiarlivosť versus úchynosť?
Možno som to prehnal, ale, čo by ste si chceli zvoliť skôr? Možnosť, že narazíte na fotografku, ktorá môže robiť pekné fotky, ale môže na vás žiarliť, pretože máte krajšiu pleť, väčšie poprsie, lepšiu postavu?
Alebo by ste si radšej riskli fotiť s fotografom, pretože jeho pohľad je taký ten "mužský" (možno) riadený "úchylnosťou"?
Je to taká zvláštna miska váh, kedy sa numusí v ani jedna či druhá vec vôbec potvrdiť, ale tie obavy tam sú a mali by byť. V dobe, kedy si vie foťák kúpiť každý a hovorí si fotograf, len aby mal "prístup" k dievčatám, je preto niečo, čo stojí za zváženie a obavy.
Keď som ja začínal fotiť, nebolo to vôbec iné. Tiež boli fotografi, čo sa "hral" na fotografov, len aby sa dostali k dievčatám a mohli ich obchytkávať a fotiť polonahé či nahé. Nejeden fotograf skončil so žalobou na krku či už za obťažovanie alebo iné zvrhlosti, takže obava je úplne na mieste.
Rovnako však boli aj žaloby na fotografky, ktoré museli vrátiť peniaze z fotenia z dôvodu, že výsledok fotenia nezodpovedal kvalite, ktorú klientky očakávali, keď si fotografky objednávali. Dôvod - prozaicky - žiarlivosť. Jednoducho si mysleli, že už sú tie klientky moc pekné a fotografiami by im ešte viac stúplo sebavedomie.
Možno trošku fabulujem, ale nie som žena, takže neviem aké môže mať žena pohnútky, prečo by mala pokaziť fotenie a dodať nezodpovedajúcu kvalitu, ak na webe práve prezentuje niečo iné ako to, čo odovzdá.
Ako máte dôverovať niekomu, koho nepoznáte?
Najrýchlejšie získate dôveru spoločným stretnutím, kde vidíte fotografovi priamo do očí, vidíte ako reaguje na otázky, či je úprimný, alebo či sa na niečo hrá. Neexistuje zatiaľ nič, čo by fungovalo lepšie, ako jedno hodinové stretnutie pri káve s fotografom a nejakým vaším doprovodom.
Nebojte sa vašej vlastnej prirodzenosti. Nebojte sa o vašom strachu a pocitoch hovoriť s fotografom aj priamo počas fotenia, pretože ak máte pocit, že ste do niečoho tlačená nasilu, potom ani výsledok nebude a nemôže byť dobrý.
Fotografia zachytí skutočne všetko, nielen vaše prsia, oči, zadok, či prirodzenie. Každý okamih, ktorý fotografia zachytí, v sebe nesie aj emóciu, ktorú prežívate, či je to strach, či je to radosť, či je to strnulosť, všetko sa vo fotografii odráža. Dokonca aj to, keď ste na fotografa nahnevaná, tak to v tej fotografii bude vidieť.
Ak máte dobrého fotografa, potom vás vždy bude rešpektovať a dávať pozor na to, aby ste sa na fotení cítili čo najlepšie, prirodzene, uvoľnene. Len tak môže vzniknúť dokonalý výsledok.